Najsilnejší a zároveň najznepokojivejší výsledok celého prieskumu prichádza hneď na začiatku profesijnej dráhy. 72,2 % respondentov uvádza, že sa po ukončení lekárskej fakulty cítilo nepripravených na bežné klinické a administratívne úkony.
Iba 5,7 % sa hodnotilo ako pripravených (skóre 4 alebo 5 z 5). Priemerné skóre dosiahlo 1,99 z 5, teda hlboko v pásme nepripravenosti. Rozloženie odpovedí na Likertovej škále (1 = vôbec nepripravený/á, 5 = úplne pripravený/á) je výrazne posunuté k spodnej časti: 35,6 % respondentov sa cítilo vôbec nepripravených, ďalších 36,5 % skôr nepripravených, 22,1 % čiastočne alebo neutrálne, 4,4 % skôr pripravených a iba 1,4 % úplne pripravených.
Pri otázke, ktoré praktické zručnosti im pri nástupe do praxe chýbali, vystupujú do popredia oblasti, kde chyby majú najpriamejší dopad na pacienta. Najčastejšie spomínané deficity boli riešenie akútnych stavov a urgentných situácií (71,5 %) a klinické rozhodovanie a manažment pacienta (66,3 %). Tesne za nimi nasledujú zručnosti spojené s každodenným chodom nemocnice ako práca s nemocničnými informačnými systémami (60,0 %), vedenie zdravotnej dokumentácie (52,5 %), základné praktické úkony ako venepunkcia či katetrizácia (48,0 %) a predpisovanie liekov (44,2 %). Lekári ďalej uvádzali medzery v práci s medicínskymi protokolmi a guidelines (37,7 %), v písaní žiadaniek a objednávaní vyšetrení (31,6 %), v komunikácii s pacientom a rodinou (27,2 %), v organizácii práce a time managemente (22,2 %) a v interprofesionálnej spolupráci (16,9 %).
Výsledky naznačujú výrazný nesúlad medzi obsahom pregraduálneho vzdelávania a požiadavkami klinickej praxe. Najkritickejšie deficity sa týkajú urgentných situácií a klinického rozhodovania, oblastí, kde chyby priamo ohrozujú pacientov. Takmer 60 % respondentov uviedlo, že pri nástupe do praxe im chýbali zručnosti v práci s nemocničnými informačnými systémami, čo podľa ďalších odpovedí v reporte prispieva k administratívnej záťaži hneď od prvého dňa.