Psychické zdravie a vyhorenie
Psychická záťaž slovenských lekárov dosahuje v dátach prieskumu rozsah, ktorý už nemožno považovať za individuálny problém, ide o systémový jav.
Intenzita emocionálneho vyčerpania
56,5 % respondentov uvádza vysokú alebo extrémnu mieru emocionálneho vyčerpania (skóre 4 alebo 5 z 5). Priemerné skóre dosahuje 3,60 z 5, medián 4,0. Distribúcia odpovedí je výrazne posunutá k hornej časti škály: 23,0 % lekárov uvádza extrémne silné vyčerpanie, 33,5 % vysokú mieru, 27,8 % strednú, 12,4 % nízku a iba 3,3 % žiadne. Inými slovami, takmer každý štvrtý slovenský lekár v prieskume uvádza vyčerpanie na maximálnej hladine škály.
Frekvencia vyčerpania
Pri otázke, ako často vyčerpanie pociťujú, 52,3 % respondentov uvádza, že ho zažívajú denne alebo niekoľkokrát do týždňa. Konkrétne 18,3 % lekárov pociťuje vyčerpanie denne, ďalších 34,0 % niekoľkokrát do týždňa a 33,0 % niekoľkokrát do mesiaca. Iba 14,8 % má skúsenosť so zriedkavým alebo žiadnym vyčerpaním. Ide o self-report meranie, ktoré nevypovedá o klinickej diagnóze, ale ukazuje, že vyčerpanie je pre väčšinu lekárov trvalou súčasťou pracovného života, nie ojedinelým stavom.
Konkrétne psychické ťažkosti
60,6 % respondentov za posledný rok zaznamenalo psychické ťažkosti. Medzi tými, ktorí ich uviedli (n = 707), prevláda chronická únava alebo vyčerpanie (85,7 %), depresívne nálady alebo strata motivácie (69,9 %) a pocity vyhorenia (64,6 %). Viac než polovica z tejto skupiny uvádza aj psychosomatické ťažkosti ako bolesti hlavy, tráviace problémy či napätie (60,7 %) a úzkostné stavy (52,8 %). Znepokojivé je, že 15,1 % respondentov s psychickými ťažkosťami uvádza zvýšené užívanie alkoholu, liekov alebo iných látok a 13,2 % zažilo reakciu na záťaž alebo traumu po pracovnej udalosti.
Sekcia o pracovných podmienkach toto potvrdzuje aj z opačnej strany 63,2 % respondentov označilo pracovné vyčerpanie a stres ako jednu z hlavných výziev pri vstupe do praxe, ďalších 41,0 % pociťovalo nedostatočnú podporu duševného zdravia hneď od začiatku kariéry.
Prístup k podpore duševného zdravia
Druhé z najalarmujúcejších čísel sekcie: 85,9 % respondentov buď nemá prístup k podpore duševného zdravia od zamestnávateľa, alebo o takejto podpore nevie. Konkrétne 56,2 % nemá prístup vôbec a ďalších 29,7 % o jej existencii nevie. Aktívne využíva podporu od zamestnávateľa iba 2,1 % lekárov. Ani služby mimo zamestnávateľa nie sú výrazne dostupnejšie 32,2 % respondentov k nim nemá prístup, 22,1 % o nich nevie a ďalších 27,1 % o nich uvažovalo, ale nakoniec ich nevyužilo. Aktívne ich využíva 18,6 %.
Spokojnosť s pracovnými podmienkami: kontext, ktorý záťaž generuje
Pri detailnejšom pohľade na spokojnosť s jednotlivými aspektmi práce (Likertova škála 1–5) vystupujú do popredia presne tie oblasti, ktoré sú v literatúre známe ako prediktory vyhorenia. Najhoršie hodnotenými aspektmi sú:
- Work-life balance — priemer 2,73, nespokojných 43,4 %, spokojných len 24,9 %
- Kultúra oddelenia / nemocnice — priemer 2,82, nespokojných 40,1 %
- Počet služieb a pracovná záťaž — priemer 2,91, nespokojných 37,6 %
- Podpora a prístup vedenia — priemer 2,96, nespokojných 38,7 %
Naopak, najpozitívnejšie sú vnímané stabilita pracovného miesta (3,78) a možnosť samostatného rozhodovania (3,63), tieto dve oblasti môžu fungovať ako stabilizátory, ktoré čiastočne tlmia tendenciu k odchodu napriek nespokojnosti s ostatnými podmienkami.
Hlavné stresory
Pri otázke, čo lekárov v práci najviac zaťažuje, dominujú systémové, nie osobné faktory. Takmer 70 % respondentov označilo pracovné preťaženie (69,8 %), viac než polovica vysokú administratívnu záťaž (53,0 %) a nedostatok personálu (51,3 %). Ďalšie významné stresory zahŕňajú nedostatočnú podporu vedenia (35,7 %), kultúru na pracovisku (30,3 %) a konflikty na pracovisku (29,6 %). Takmer každý piaty respondent (19,5 %) uvádza ako stresor psychický nátlak zo strany nadriadeného (bossing), ďalších 17,9 % nízke finančné ohodnotenie.
Administratívna záťaž zasluhuje samostatnú pozornosť, 59,1 % respondentov trávi administratívou viac ako 10 hodín týždenne, z toho 10,9 % viac ako 25 hodín, teda viac než polovicu štandardného pracovného týždňa. Čas venovaný papierovaniu priamo znižuje čas na pacientov a odborný rozvoj a kumuluje záťaž, ktorá sa vracia v podobe vyhorenia.
Čo by pomohlo predchádzať vyhoreniu
Lekári samotní vidia riešenia jasne a opäť ide prevažne o systémové, nie individuálne intervencie. 62,4 % respondentov by privítalo viac voľna a lepšie plánovanie služieb, 46,0 % menej administratívy a 44,8 % zmysluplnejšiu a napĺňajúcu prácu. Ďalšie navrhované opatrenia zahŕňajú podporu mentora alebo supervízora (32,7 %), spravodlivé finančné ohodnotenie (32,2 %), psychologickú podporu a anonymné konzultácie (23,9 %), vzdelávanie o zvládaní stresu a duševnom zdraví (20,7 %) a väčšiu autonómiu a dôveru (11,8 %).
Je príznačné, že priamo psychologickú podporu žiada „len" štvrtina lekárov, väčšina vidí prevenciu vyhorenia v štrukturálnej zmene pracovných podmienok, nie v poskytnutí terapie pre záťaž, ktorú systém sám generuje.
Zlý stav duševného zdravia má merateľný dopad na stabilitu lekárskej pracovnej sily. 35,4 % respondentov v súčasnosti aktívne uvažuje o zmene zamestnávateľa alebo nové miesto priamo hľadá (26,9 % premýšľa bez konkrétnych krokov, 8,5 % aktívne hľadá). Ďalších 25,5 % o zmene uvažovalo v minulosti. Stabilní vo svojej súčasnej pozícii bez potreby meniť je teda iba 35,0 % lekárov, teda necelá tretina. Výsledky naznačujú výrazný potenciál odlivu lekárov zo súčasných pracovísk, ktorý sa pri pokračujúcej záťaži môže premeniť na reálnu vlnu odchodov.