Vzdelávanie
Vzdelávanie lekárov je v prieskume pokryté v dvoch rovinách: kvalita postgraduálnej (špecializačnej) prípravy a financovanie ďalšieho vzdelávania. Obraz, ktorý z dát vystupuje, je v oboch rovinách znepokojivý.
Postgraduálne vzdelávanie
57,2 % respondentov je nespokojných s kvalitou formálneho postgraduálneho vzdelávania (hodnotenie 1 alebo 2 z 5 na Likertovej škále). Spokojných je iba 14,8 %. Ešte výraznejšie vyznieva otázka praktických zručností - iba 5,2 % respondentov považuje postgraduálne vzdelávanie za plne dostatočné z hľadiska zručností. Naopak, 46,5 % uvádza, že si mnohé musí dopĺňať vo vlastnej réžii a ďalších 15,0 % považuje praktickú prípravu za výrazne nedostatočnú.
Problémom nie je len obsah, ale aj administratívna záťaž spojená so vzdelávaním. 38,3 % respondentov hodnotí množstvo administratívy ako neprimerane veľa a zaťažujúce, ďalších 50,4 % ju zvláda, no považuje ju za zbytočne komplikovanú alebo nedigitalizovanú. Iba 13,8 % lekárov vybavuje agendu prevažne elektronicky, väčšina (48,4 %) pracuje kombinovane s papierovými dokumentmi a 26,8 % výlučne papierovo.
Povinné kurzy a odborné rotácie vyznievajú zmiešane. Väčšinu kurzov považuje za prínosných iba 16,9 % respondentov, kým 22,5 % ich hodnotí ako väčšinou zbytočné. Pri rotáciách 30 % respondentov uvádza, že boli skôr alebo úplne neprínosné, z otvorených odpovedí opakovane vystupuje motív, že cirkulanti sú využívaní na bežnú prevádzkovú prácu namiesto odborného vzdelávania pod dohľadom. Kvalita rotácie tak závisí od ochoty konkrétneho pracoviska, nie od systémových štandardov.
Pri otázke porovnateľnosti požiadaviek medzi fakultami uviedlo 35,1 % respondentov, že existujú výrazné rozdiely, a ďalších 53,0 % si nie je istých, výrazná konzistentnosť systému teda nie je vnímaná. Väčšina respondentov (54,8 %) uvádza, že atestačná skúška v ich odbore prebieha 2× ročne.
Financovanie vzdelávania
Najsilnejšie číslo celej sekcie: 84,1 % respondentov si vzdelávanie hradí z vlastných úspor. Zamestnávateľ pritom viac než polovici (54,8 %) lekárov neprispieva na vzdelávanie ani eurom. Ďalších 7,6 % dostáva príspevok do 100 € ročne, symbolickú sumu, ktorá nepokryje ani jeden bežný kurz.
Odhadovaný priemerný ročný výdavok respondenta na vzdelávanie dosahuje 656 €. Takmer 19 % respondentov utráca na vzdelávanie viac než 1 000 € ročne z vlastných zdrojov. Pritom 66,1 % respondentov vníma kurzy ako drahé alebo veľmi drahé a 57,7 % považuje výšku príspevku zamestnávateľa za príliš nízku.
Do tejto medzery vstupujú farmaceutické firmy, 33,2 % respondentov uvádza ich finančnú podporu ako jeden zo zdrojov svojho vzdelávania. Tretina lekárov sa teda pri vzdelávaní spolieha na sektor s vlastnými obchodnými záujmami.
K finančnej záťaži sa pridáva aj otázka času. 9,6 % respondentov nemá nárok ani na jeden deň plateného voľna na vzdelávanie ročne, ďalších 4,4 % má 1–2 dni a 38,3 % má 3–5 dní. Pre porovnanie, väčšina odborných kongresov a kurzov trvá 2–4 dni, čo je limit, ktorý mnohí lekári vyčerpajú jednou jedinou udalosťou.
Čo by lekári preferovali
Ak by si lekári mohli vybrať, 75,4 % preferuje prezenčné kurzy a workshopy, 49,2 % simulačné tréningy a 47,1 % online kurzy. Tretina respondentov (27,7 %) by uvítala mentoring alebo shadowing, formát, ktorý je v aktuálnom systéme zriedkavý a ktorého absencia je opakovane spomínaná aj v iných sekciách prieskumu.
